Štefan Mišík
Katolícky kňaz Štefan Mišík patril k najdôležitejším slovenským historikom, jazykovedcom, etnografom, kultúrnym a osvetovým pracovníkom druhej polovice 19. storočia.
Osobnosť
- mal vysokú postavu a silnú telesnú konštrukciu
- bol nadaný, usilovný a vytrvalý
- ovládal všetky európske jazyky
- rád chodil na dlhé prechádzky
- viedol veľkú korešpondenciu s viacerými významnými ľuďmi
- bol veľmi citlivý a háklivý na svoju osobu a reputáciu
- bol milý k pospolitému ľudu a medzi nimi bol aj veľmi obľúbený
Narodenie a detstvo
- narodil sa 1. decembra 1943 v Liptovskej Ondrášovej (dnes Liptovský Mikuláš)
- otec Matej Mišík, evanjelik, bol správcom majetku Pongrácovcov
- matka Barbora Vamossy - Nagy, rodom zemianka z Maďarska
- mal dve mladšie sestry Zuzanu a Annu Evu
Štúdiá
- ľudovú školu ukončil vo svojom rodisku
- v roku 1856 sa dostal na levočské gymnázium, kde absolvoval 6 tried
- tam sa prvýkrát prejavilo jeho národné cítenie
- teológiu a filozofiu študoval v rokoch 1862-1868 v Spišskej Kapitule
- vždy vynikal výborným prospechom
- medzi predstavenými mal povesť pansláva a buriča
Pastoračné pôsobenie
- za kňaza bol vysvätený 26. júla 1868 biskupom Ladislavom Zábojským
- ako kaplán pôsobil v Nemeckej Ľupči, Ružomberku, Námestove, Hniezdnom a Hnilci
- v roku 1873 bol preložený za farára do Hnilca, kde pobudol 45 rokov
- viackrát žiadal o preloženie na lepšiu faru, nebolo mu však vyhovené
Dejepisec a folklórista
- pôsobil v dobe veľmi silnej maďarizácie a útlaku Slovákov, bol veľký národovec, matičiar a podporovateľ Slovákov
- veľmi horlivo sa usiloval o pozdvihnutie slovenskej národnej identity
- významne sa uplatnil na poli národopisectva
- zaoberal sa históriou spišských miest a pôvodom ich názvov
- poznatky uverejnil vo viacerých článkoch, štúdiách a knihách
Národný a sociálny buditeľ
- už od štúdií Mišík pomáhal svojmu národu v jeho národných a sociálnych ťažkostiach, pre svoje národné cítenie sa viackrát dostal do sporu s vysokou svetskou a cirkevnou vrchnosťou
- často písal ostro namierené články proti Maďarom
- horlivo finančne podporoval chudobný slovenský ľud
- bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom
- stál pri zrode Slovenskej muzeálnej spoločnosti, kde bol od roku 1908 až do svojej smrti predsedom
Kapitulný vikár
- 24. marca zomiera spišský biskup Alexander Párvy
- za kapitulárneho vikára - zástupcu biskupa - je následne zvolený pomocný biskup Martin Keberich
- po 17-tich dňoch Keberich za neobjasnených príčin na túto funkciu abdikuje
- hneď na to je 16. apríla 1919 za vikára zvolený Štefan Mišík
- tento krok sa stretol s pozitívnou odozvou u slovenských kňazov v diecéze
Záver života
- v závere života Mišíka trápili viaceré choroby (skleróza, srdcová slabosť, ochorenia pečene a obličiek)
- v roku 1907 dostal porážku z ktorej sa už nikdy celkom nevyliečil
- po zvolení za kapitulného vikára už nevládal zasahovať do diecézy
- na čele diecézy strávil len 102 dní
- dňa 27. 7. 1919 o 3 hod. rannej, po dlhej chorobe zomiera v 76 roku života a 51 roku kňazstva
- pochovaný je v Spišskej Kapitule
- náhrobok mu spravil Ján Vojtaššák